Pred láskou neujdeš, ona si ťa nájde,
to že sa budeš tváriť ako ťa to nemrzí je márne,
snažíš sa na ňu nemyslieť, no ono to nejde,
stále len dúfaš , že jedného dňa ťa to prejde.

Snažíš sa hlavu plniť si inými vecami,
a všetkých naokolo balamutíš tými istými kecami, že to nemalo zmysel,nemalo budúcnosť,
no sám si jej voľakedy vravel, že je tvoja cnosť,
keď je pri tebe ,tvoje srdce prudko bije, ako dobre sa ti pri nej žije.

Boli to len prázdne slová, nezmyselné frázy?
život sa ti bez nej zdá taký temný a prázdny.
Bez lásky pretĺkaš sa týmto svetom sám,
nevieš kade skorej, kade kam

Chcel si slobodu, tak teraz ju máš,
keď sa jej srdce vylieči, tak lásku jej zas ponúkaš,
sám nevieš čo vlastne chceš,
s ňou či bez nej, ani jedno z toho nemôžeš.

A tak trápite sa obaja, za seba idete každý sám,
tvárite sa ,že vás to nejebe, pri tom vaše srdcia sú plné rán,
Ona na teba myslí neustále, chýba jej aj to čo jej na tebe vadilo,
hoci stále hľadala len to, čo vám spolu neladilo, no jej srdce to nikdy neschladilo

O pár rokov neskôr už máte vlastné životy,
už nespája vás nič, okrem tej temnoty,
nosíte v srdciach veľkú ranu,
tie spomienky pália za tú dobu nazbieranú.

A tak skončil sa ďalší príbeh, ďalšia šanca na niečo krásne,
lásku čo bola medzi vami, už môžu opisovať iba tieto básne.
Ostali vám už len spomienky aké to bolo, predstavy, aké to byť mohlo,
to, že ste bez seba asi k ničomu nepomohlo....